Július Machaj: Dievča s kvetmi, 1964
patinovaná sadra, v. 205 cm, P 281
Zbierkový fond KG v Prešove
„...hľadá a nachádza poéziu, krásu života v jeho najvšednejších, najľudskejších prejavoch. Sám výrazný humanista vedie dialóg v intímnej polohe.“
J. Pichonský, Východoslovenské noviny
„Roveň vo VG“ 26.9.1968
Július Machaj (11.10.1931 Bobrovec – 18.09.2017 Prešov) sa radí medzi významné osobnosti kultúry a umenia východného Slovenska druhej polovice 20. stor. V rokoch 1952 – 1958 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením prof. Rudolfa Pribiša, Jozefa Kostku a Fraňa Štefunka. Za svoju absolventskú prácu Varuj! získal cenu VŠVU a tzv. „čestný rok“, ktorý mu zabezpečil ešte ročný pobyt na škole. V roku 1959 prichádza do Prešova, ktorému venoval svoj osobný a tvorivý život. Do Prešova sa dostal vďaka kontaktu so svojim straším kolegom Františkom Patočkom, ktorý sa spolu s Júliusom Machajom zaradili medzi prvých absolventov VŠVU tvoriacich v Prešove – „absolventi pražskej Akadémie výtvarných umení Ján Máthé, Arpád Račko, manželia Bartuszovci sa usadili v Košiciach, kolega z Bratislavy Ladislav Kacvinský v Spišskej Novej Vsi. (Hrebíčková, 2006, s. 3)“ Július Machaj sa stal pevnou súčasťou prešovského umeleckého života o čom svedčí aj jeho pedagogické pôsobenie na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove a získanie Ceny mesta Prešov za kultúru v roku 1997.
Július Machaj patrí ku generácii, ktorá po 2. svetovej vojne stála pri neľahkej úlohe, pri zakladaní tradície sochárstva v rámci Prešova i celého východného Slovenska. Svojou tvorbou sa zaradil ku klasikom moderného sochárskeho výrazu v regióne, pričom časť jeho tvorby má i nadregionálny význam. Venoval sa komornej i monumentálnej tvorbe. Z materiálov využíval kameň, bronz, drevo, sadru, cín, olovo, sklo, hydronálium i umelý kameň. Tvorba Júliusa Machaja smeruje k citlivejším motívom, lyrickému vyzneniu a výraznej tvarovej štylizácii, pričom dospel až k figurálno-abstraktným dielam, i čisto abstraktným dielam znakového charakteru. Známe sú aj jeho exteriérové plastiky realizované na rôznych miestach východoslovenského kraja (Michalovce: Smäd, 1960; Prešov: Pirueta, 1990; Poprad: Sediaci akt, 1976).
Dielo Dievča s kvetmi z roku 1964 predstavuje jedno z období Machajovho sochárskeho smerovania, kedy autorova cesta ústí ku geometrickej štylizácii s dôraz na ľudskú figúra. Ide o realizáciu námetu z bežného života s ohľadom na jeho lyrický podtón a predovšetkým na abstrahovanie formy ženského tela. Už samotný názov dievča s kvetmi evokuje emotívne nabitý námet, ktorý v rukách autora smeruje k prepracovaniu klasického námetu do jemu blízkej formy. Machaj tu vychádza zo ženskej figúry, ktorá je umiestnená centrálne a jej pohľad smeruje k oblohe. Aj napriek pomerne statickej forme, figúra pôsobí dynamicky a jemne. To sa prejavuje v podobe zvlnenia šiat na ladných krivkách dievčaťa. Jemnosť je tu zdôraznená aj kvetmi, ktoré dievča drží pevne v rukách. Tak ako to býva pri realizácii sochárskych diel, Július Machaj pred výsledným dielom, patinovanou sadrou, vytvorili niekoľko menších modelových štúdií – malé skice v sadre. Tieto skice demonštrujú systematickú prácu sochára, ktorá vychádza z dôkladného premyslenia formy a uchopenia námetu so všetkými jeho charakteristickými prvkami. Sadrovej plastike Dievča s kvetmi predchádzali dve skice z roku 1964, ktorých spoločným prvkom sa stali kvety ako symbol krásy a mladosti. Obidve skice sú skicami v pravom slova zmysle – hrubé nánosy sadry, odvrátenie sa od detailu, jemné náznaky ladnosti dievčaťa, štylizácia formy. Prvá skica reprezentuje objemovú štúdiu tela dievčaťa, druhú už možno považovať za predlohu k dielu zo zbierkového fondu galérie. Vo všetkých troch dielach Machaj dospel k dosiahnutiu pokojnej lyrickej atmosfére.
K štylizácii foriem Machaj dospel systematickou prácou. „Najneskôr v roku 1964 dospel Machaj ku geometrickej, hranatej a ostrouhlej štylizácii foriem... Radikálnejšiu štylizáciu začína Machaj požívať začiatkom 70. rokov pri stvárňovaní obľúbeného námetu devy, nevesty... (Ridilla, 2016, s. 4)“ Vo svojich dielach spojil krásu bežného civilného života s vlastným umeleckým uchopením námetu plného poézie a lyriky. Tvorba Júliusa Machaja dotvára obraz sochárstva druhej polovice 20. storočia na východnom Slovensku.
Lyrické vyznenie a tvarovú štylizáciu Júliusa Machaja si návštevníci mohli pozrieť v rámci súbornej výstavy (ne)uzavreté – Dušan Pončák, Július Machaj v roku 2021. Záznam z výstavy si môžete pozrieť v rámci virtuálnej prehliadky dostupnej na webovej stránke galérie.
Text: Mgr. A. Chovancová
Foto: HREBÍČKOVÁ, M.: Julo Machaj 75. 2006. Prešov: Šarišská galéria v Prešove
