2008, akryl, sololit, vpravo dole: Gajdoš 08, 50 x 42 cm, O 1238
Zbierkový fond KG v Prešove
„Človek v mestskom prostredí, rôzne spoločenské situácie, tok života, ktorého som súčasťou je pre mňa žriedlom, neustálou inšpiráciou pre tvorbu, ktorá ma sústavne naplňuje.“ Mikuláš Gajdoš, 2005
Prešovský výtvarník Mikuláš Gajdoš (1937-2011) patril ku generácii umelcov, ktorým osud síce nedoprial splniť si sen o štúdiách na akademickej pôde, no intenzívnym a dlhoročným vzdelávaním a vytrvalosťou, sa im napokon podarilo získať uznanie odbornej i laickej verejnosti na Slovensku rovnako ako aj za jeho hranicami.
Rodiskom Mikuláša Gajdoša je obec Habura nachádzajúca sa v kraji oplývajúcom bohatstvom okolitej prírody, ale nehostinnom pre život jej obyvateľov. O období detstva a dospievania nehovoril, svoje vnútorné emócie a spomienky na rodný kraj však preniesol do desiatok krajinomalieb, v ktorých „prevláda chladná a studená farebnosť, ktorá koreluje so strachom a bezmocnosťou“ (E. Dušenková, 2013). Pozitívny obrat v jeho živote nastáva príchodom do Prešova, kde rovnako ako v pracovnej oblasti, tak aj v umeleckej a spoločenskej atmosfére mesta, nachádza dostatok impulzov, ale i možností pre cizelovanie vlastného výtvarného názoru. Môžeme ho charakterizovať ako individualistu, bodrého pozorovateľa a citlivého vnímateľa ľudského diania v jeho bezprostrednom okolí, ktorý sa snažil vymaniť spod vplyvu novodobých výtvarných smerov a tendencií s cieľom zdokonalenia zachytenia subjektívneho prežitku, sebe vlastným spôsobom a výrazom.
Pre dielo mesiaca Január sme vybrali autorovo dielo Terasa, ktoré námetom i datovaním môžeme zaradiť do vrcholiacej fázy jeho maliarskej tvorby. V kontexte jeho nespočetných malieb a kresieb sa nejedná o výnimočný námet, práve naopak. Opakovane sa k nemu vracia, aby v rôznych etapách svojho života, kontinuálne popri krajinomaľbe, portréte, zátišiu či rôznych žánrových témach, zúročil výtvarné predstavy a maliarske skúsenosti v nových kompozičných variáciách, štylizáciách alebo farebnosti. Dielo je koncentráciou energie, razancie, ale i poézie a fantázie. Nositeľmi týchto javov a emócií je sýta červená paleta, ktorá doplnená akcentami uvážene kladených farebných plôch bielej
a žltej farby, vytvára priestorovú perspektívu a objem. Temperamentná, pastózne nanášaná maľba i s ľahkou a istou rukou ťahané línie ľudských figúr, dopĺňajú farebnú kompozíciu. Oproti starším dielam, v ktorých badáme skôr príklon k lavírovanej kresbe a lineárnosti, je predmetné dielo plné nečakaných premien a explóziou maliarskej brilantnosti.
„Ak by som nemohol maľovať, môj život by bol nudným. Uvedomujem si nevyhnutnosť na sebe pracovať, každý deň sa obohacovať o nové poznanie. Neuspokojuje ma názor, že v maľovaní už bolo povedané všetko. Ja si myslím opak.“ M. Gajdoš 2005
Krajská galéria nadobudla dielo do svojich zbierok formou dedikácie od rodiny autora po ukončení poslednej, už spomienkovej, výstavy s názvom Mikuláš Gajdoš/Výber z tvorby, v roku 2014.
Umelecká i prezentačná cesta Mikuláša Gajdoša sa navždy uzatvorila 26. apríla 2011.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: G. Kutajová
