1986, tempera, pastel, farebný prírodný papier, vpravo dole: V./3.1986, 45,0 x 62,0 cm, K 591
výber, text: Mgr. art. Adam Macko, ArtD.
koncepcia: Mgr. Astrída Derfiňáková
František Veselý, akad. mal. (*16.8.1938 Stropkov +24.9.2001 Stropkov)
Východoslovenský rodák absolvoval štúdiá v rokoch 1956 – 1958 na Vyššej škole pedagogickej v Prešove, aprobáciu výtvarná výchova – ruský jazyk a v rokoch 1965 – 1970 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri všeobecného maliarstva prof. Ladislava Čemického, všeobecnej škole maliarstva a na oddelení krajinárskej a figurálnej maľby prof. Jána Želibského. V rokoch 1970 – 1971 ešte postgraduálne študoval úžitkovú dekoratívnu maľbu v architektúre u prof. Oresta Dubaya. S výnimkou periód štúdií a niekoľkých zahraničných ciest strávil celý profesijný a tvorivý život práve v rodnom Stropkove. Zúčastnil sa vyše 60 výstav a maliarskych plenérov doma a v zahraničí (napr. štáty Beneluxu, Taliansko, Francúzsko, bývalá Juhoslávia, Grécko, Turecko). V súčasnosti nesie jeho meno Základná umelecká škola v Stropkove ako prejav ocenenia za celoživotný aktívny kultúrny život v regióne. Rovnako tak sú po Veselom pomenované miestne maliarske plenéry. Okrem prezentovaného diela zo zbierky Krajskej galérie v Prešove je autor početne zastúpený v ďalších pamäťových inštitúciách (napr. Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Východoslovenská galéria a. i.)
Autor celoživotne skúmal žánrový motív krajiny a intenzívne posúval hranice jej interpretačných možností. Plenérový potenciál média zo začiatku tvorby postupne nahrádza schematickejší a kontrastnejší model dichotómie mesta a prírody, ktorým sa autor v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vymedzoval proti normalizačným tendenciám v umení. Autentickosť pre interpretáciu v dnešnom diskurze je silný ekologický prvok, imaginatívna architektúra podnecujúca farebnú variáciu terénov a často až topografických charakterov krajiny. Špecificky v diele zo zbierky KGPO je forma krajiny redukovaná do základných abstrahovaných foriem v komplementárnej farebnosti. Utopistický model tzv. krajiny nového typu je vybraný ako komentár k mäkkému environmentu z výstavy NI-TE a rovnako tak odkaz vyhranenému stavu súčasnej spoločnosti. V taoistickej úvahe o mäkkom ako silnom, tak aj Veselého dielo podnecuje k novému čítaniu a presahu.
