PROJEKT•ALOPECIA (2019) vznikol primárne s cieľom zvýšiť povedomie o autoimunitne podmienenej chorobe charakteristickej vypadnutím časti (Alopecia areata, Alopecia totalis) alebo všetkých vlasov a ochlpenia na tele človeka (Alopecia universalis). Toto ochorenie postihuje prevažne mladých ľudí bez rozdielu pohlavia. Vie sa, že pri alopécii imunitný systém útočí na folikuly vlasov a ochlpenia, príčina choroby však ostáva medicínskou záhadou a efektívna liečba v súčasnosti neexistuje. Človek s týmto ochorením necíti fyzickú bolesť, ale musí sa zmieriť s novou formou svojej identity.
„Spoločne s fotografom Thea JaCobra sa v tomto projekte na alopéciu nepozeráme primárne ako na chorobu, ale ako na ďalšiu z rozmanitých foriem inakosti,“ hovorí Zákuťanský. Projekt postavil na osobnej skúsenosti s alopéciou a sústredil doň ľudí s rovnakým ochorením z Českej republiky a Slovenska. V spolupráci s fotografom a multidisciplinárnym umelcom Thea JaCobra vznikla séria portrétov a film v Zákuťanského réžii. Projekt koncipovali ako kombináciu viacerých prístupov k jednému fenoménu. Výtvarného, dokumentaristického, aktivistického prístupu a v Zákuťanského prípade ide aj o akýsi autoportrét tvorený cez spoznávanie „dvojníkov“.
Do Prešova sa Alopecia. Ja, tí druhí presúva po covidovej pauze, pred ktorou sa predstavila v Bratislave, Liptovskom Mikuláši a Košiciach. Autori a oslovený kurátor Eduard Klena jr. oproti predošlým, rôznorodo realizovaným inštaláciám zvýraznili aktivistický rozmer projektu. Zákuťanský doteraz považoval svoj projekt za „slobodný a optimistický“, veril, že spoločnosť sa už nachádza v čase, keď môžeme „byť lepší a tolerantnejší“.
Výstava posúva svoju čitateľnosť na viacero rovín, kde alopécia, jedinečnosť a inakosť kontrastuje so súčasným spoločenským dianím doma aj vo svete. Je možné, že ľudia iní, nezapadajúci či vyčnievajúci z davu nebudú vo verejnom živote „len“ neprijatí, hanení, ostrakizovaní či segregovaní, ale v konečnom dôsledku budú z neho (nedajbože) odstránení. Zákuťanský a Klena využívajú priestor pod Krajskou galériou v Prešove na „site specific“ inštaláciu „komory“, podzemného úkrytu, azylu, kde si „iní“ môžu vytvoriť bezpečný, odľahčený a potenciálne aj zábavný priestor bez
obmedzení. „Tento priestor je však otvorený pre všetko diváctvo: každý máme svoju inakosť alebo jedinečnosť a v nejakom momente života sa s ňou konfrontujeme. Netreba sa za ňu hanbiť, ale otvorene ju prijať a pokiaľ možno si ju aj užiť. Je to oslobodzujúce, ale zároveň nebezpečné,“ dodáva Zákuťanský.
Peter Zákuťanský (1988)
Pochádza z Prešova, žije a tvorí v Bratislave. Vyštudoval audiovizuálne štúdiá na Filmovej fakulte VŠMU. Zaujal absolventským dokumentárnym film Odchod na korze (2013) o stope, ktorú v Sabinove zanechalo nakrúcanie oscarového filmu. Iná hudba (2016), dokument nakrútený spoločne s Pavlom Smejkalom, mapuje vývoj elektroakustickej hudby na Slovensku prostredníctvom niekoľkých generácií zvukových majstrov. Zákuťanský spolupracuje s dokumentaristom Marekom Šulíkom na projekte Rodinné archívy. Ide o zbieranie, digitalizovanie, katalogizovanie a sprístupňovanie amatérskych filmových záznamov verejnosti. Práca s archívnymi materiálmi a found footage súvisí s tematikou, ktorej sa s obľubou venuje: históriou, pamäťou, stratou.
Thea JaCobra (1995)
Multidisciplinárny nebinárny umelec narodený v Českej republike, momentálne žije a tvorí v Taliansku. Dlhodobo a intenzívne sa venuje telu ako ústrednému fenoménu svojej tvorby. V práci využíva spektrum médií, ako sú fotografia, performance a koncept, s cieľom preskúmať rôzne aspekty queer identity. Zatiaľ čo vo fotografickej práci kriticky skúma súhru tela v rámci konštruktov heteronormativity, konceptuálne projekty a predstavenia sa zaoberajú témami komunity a spirituality.
Eduard Klena jr. (1988)
Multimediálny umelec, ktorý začal svoje výtvarné štúdium na VŠVU v Bratislave, následne pokračoval na Skvořeckého akademii v Prahe, presunul sa na Sookmyung university v Soule, aby sa okruhom vrátil na grafiku a voľné umenie nazad do Bratislavy. Od roku 2018 absolvoval rôzne výtvarné rezidenčné pobyty na Ukrajine, Slovensku, v Španielsku a Japonsku. Vystavoval samostatne a kolektívne na Slovensku, v Nemecku, Kórei, Dánsku, Taliansku, Číne, Peru, Taiwane a na Ukrajine.
Venuje sa urbanizmu, architektúre a sociálnym vzťahom v nich. Využitím média kresby, digitálnej grafiky, filmu, videa a animácie rozoberá spoločenské a sexuálne menšiny. Od roku 2021 sa venuje aj kurátorstvu výtvarného umenia v projektoch v Bulharsku a na Slovensku.
