Aktuálna výstava Nature at work v Krajskej galérii v Prešove prezentuje reflexiu mladých autorstiev nad relačným vzťahom človeka a prírody v jeho rôznych podobách. Jedným z vystavovaných autorov je aj mladý slovenský vizuálny umelec Ľubomír Slovinský (*1993), ktorý návštevníkom približuje výsledky terénneho (miestami takmer archeologického) výskumu bývalej banskej krajiny v okolí Gelnice, odkiaľ pochádza. Autor sa výskumu terénu venoval už v projekte Miznúce podzemie v roku 2020, v ktorom svoje cesty detailne zaznamenával pomocou GPS kresieb následne prenesených do mapy.
Slovinského detailne zmapované cesty za relikviami industrializácie alebo ľudskej činnosti v bývalej banskej krajine by sme v kontexte autorovho religiózneho žargónu premietnutého do názvov diel mohli chápať ako analógiu na náboženské púte za relikviami svätcov. V tomto prípade nejde ale o (telesné) pozostatky svätých uctievané v kresťanskom kulte, ale o fyzické stopy ľudskej činnosti a industrializácie, ktoré ako akési archeologické artefakty figurujú ako dôkazy post-industriálnej éry. Séria Industreliquary prezentuje nájdené predmety osádzané do relikviárov – akýchsi voľne graficky komponovaných objektov, vytvárajúc kompozície v „rámčekoch“ pomocou kombinácie milimetrového papiera, topografických máp s vrstevnicami, rezov terénom a iných schém. Spôsob ich komponovania tak pripomína princíp archivácie alebo kartotéky. Autorove schránky na relikvie pôsobia v spojitosti náboženských relikviárov svätcov ukrývajúcich ich pozostatky menej tajomne, keďže relikvie industrializácie sú voľným okom viditeľné a stávajú sa tak určitým dôkazom svojej vlastnej existencie. Nemecký historik umenia Hans Belting hovorí v kontexte relikvií svätcov o „potrebe vidieť“, o dosiahnutí plnej existencie (sakrality) skrz viditeľnosť. Slovinského viditeľná prezentácia sa stáva gestom, ktoré pozýva diváka k pohľadu a zároveň dokazuje fyzickú prítomnosť prezentovaného objektu.
Väčšie nájdené artefakty, ako napríklad konceptuálny objekt Industrelict H23 – B05 / A, patria do série Industrelict – akýchsi fyzických pozostatkov industrializácie. Autor v tomto prípade dômyselne dopĺňa pôvodný tvar daného nájdeného predmetu, alebo ho voľne expanduje. Spomínaný relikt svojou inštaláciou v priestoroch Krajskej galérie na prvý pohľad evokuje siluetu korpusu Krista, ktorý by sme mohli nájsť v niekoľkých podobách o kúsok ďalej, v priestoroch sakrálnej expozície galérie. Okrem spomínanej formálnej podoby s Ukrižovaným sa nám naskytá aj ideová spojitosť s eschatológiou, náukou o posledných veciach človeka. V kontexte makrokozmu celkovej koncepcie výstavy Nature at work, rovnako ako aj v mikrokozme Slovinského tvorby, by sme tu mohli hľadať eschatologické ohlásenie blížiaceho sa konca, v ktorom hlavnú rolu zohráva človek ako predstaviteľ negatívnej antropoickej aktivity.
Navyše pri Industrelict-och sa diváctvu zjavujú nové obrazové aspekty v závislosti od kontextu – či už tematického, priestorového alebo kultúrneho. Hovoríme o koncepte vizuality, ktorý predstavil súčasný teoretik umenia Whitney Davis ako komplexnú súhru zrakového vnímania, kultúrneho a sociálneho kontextu, ktoré do istej miery ovplyvňovali a ovplyvňujú videnie a interpretáciu nazeraného. Obraznosť hmoty alebo znakov pre nás niečo konkrétne zobrazuje a pozýva tak k vlastnej interpretácii a k vytváraniu vlastných topografických (a iných) kontextov ponúkajúc prekvapivé interpretačné súvislosti a prepojenia.
Slovinského detailná premyslenosť autorskej koncepcie v spojení s náboženskou analógiou nás pozýva k úvahe nad akousi posvätnosťou miznúcej banskej krajiny, avšak viac ako príbehom o vydrancovanej krajine ide o priblíženie konca jednej epochy zapísanej do DNA krajiny a ľudí. Navyše samotnú temporalitu diel, ktoré vďaka svojej materiálnej podstate korodujú – miznú, môžeme chápať ako paralelu k dočasnosti samotnej banskej krajiny, označenej autorom ako Miznúce podzemie. Táto temporalita je následne zosilnená už spomínanou interpretáciou religiózneho výberu názvov diel a ideovou väzbou k blížiacemu sa koncu. Podobne ako náboženské relikvie odkazujúce na všemocného Boha, aj Slovinského pozostatky industrializácie poukazujú na snahu človeka podmaniť si prírodu a prezentujú akúsi ikonografiu antropocénu. Na druhej strane je prítomný autorský zásah, ktorý nálezy konzervuje a uchováva ako akési muzeálne exponáty.
Vizuálne diela vybraného umelca predstavujú kúsok medziodborovej skladačky prác vystavovaných autorstiev v poradí piatej samostatnej výstavy cyklu In Reverso v autorskej koncepcii Adama Macka.
Text: Martina Mrázová M.A.
Foto: Marek Rohaľ
