Ľudovít Fulla
Osamelý dom*
1930 – 1940, voľná grafika – drevorez, tlač na papieri, značenie: vľavo dole 24/100, vpravo dole Ľ. Fulla, 31,5 x 30,8 cm
G1065
výber, text: Mgr. art. Adam Macko, ArtD.
koncepcia: Mgr. Astrída Derfiňáková
Ľudovít Fulla (*27.2.1902 Ružomberok + 21.4.1980 Bratislava)
Slovenský maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg je jednou z najvýraznejších osobností slovenskej moderny a dejín umenia všeobecne. Po krátkom štúdiu na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave v rokoch 1921 – 1922 rozvíjal svoj umelecké predpoklady na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe v ateliéroch prof. Hofbauera a Kyselu. Zásadným momentom pražského pobytu bolo zoznámenie sa s iným študentom slovenského pôvodu - Mikulášom Galandom. Z tohto stretnutia vzišlo intenzívne priateľstvo do náhlej Galandovej smrti v roku 1938. Výstupom rozhovorov a úvah o výtvarnom umení sú Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1933), ktoré tvoria teoretický základ slovenského modernistického maliarstva. Po dlhodobom pôsobení na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave strávil záver života v rodnom Ružomberku v dome na mieru, ktorý mu postavil štát so zámerom vzniku novej galérie s jeho stálou expozíciou – darovanými dielami. Galéria Ľudovíta Fullu je momentálne uzavretá pre havarijný stav budovy.
Vybrané dielo zo zbierok KGPO nie je výslovným reprezentantom autorovho umeleckého programu, napriek tomu odčítavame pre Fullu typické kubizujúce tendencie. Centrálne komponovaný motív meštiackeho domu v grafickom prevedení pôsobí odosobnene až banálne, psychologizujúcim prvkom je mystifikujúci názov. Dom v zástavbe z oboch strán nemožno označiť ako fyzicky izolovaný, odkaz na osamelosť tak pravdepodobne súvisí s Fullovou subjektivizovanou projekciou do motívu. Zaujímavo pôsobí aj porovnanie s farebnou verziou identického motívu – akvarelom zo zbierky Slovenskej národnej galérie pod modifikovaným názvom Opustený dom (1946). Voľba vizuálnych prostriedkov tak opakovane nekorešponduje a naznačuje, že sa jedná o cielenú metaforickú jazykovú hru.
Špekulatívne nadviažeme voľnou interpretačnou úvahou a objektivizujme dom na galériu. Verejne prístupný priestor má vonkajšie intencionálne charakteristiky – steny, okná, miestnosti. Tými sa nelíši od okolitých budov, práve náplň, tvorivé pôsobenie ľudí dáva domu významovú hodnotu ako pre autora bola hra s názvom. Osamelosť (opustenosť) nemusí byť nevyhnutne fyzická, špecificky pre tento priestor môže vznikať len nezáujmom, ľahostajnosťou či neodbornosťou. Rovnako vo verejnosti je v duchu humanistickej spoločenskej dohody dôležité negatívne javy prekonávať na individuálnej i kolektívnej báze, aby sme ako druh mali pozitívnu víziu pre potenciál ľudstva. Žitá,
zdieľaná skutočnosť. Umenie ju reprezentuje, a ako Fulla - umelec sa skrze neho vysporiadal so svetom, divák sa s ním konfrontuje práve v tomto „dome“. Budujeme ne-osamelosť v zdieľaní.
*pozn. iné zbierkotvorné inštitúcie (napr. Slovenská národná galéria, Stredoslovenská galéria, Galéria Petra Michala Bohúňa a i.) evidujú grafiku z tejto série pod názvom Opustený dom
