Prebudená minulosť/ František Vavřina: V tôni

Publikované: 
27/06/2024
Prebudená minulosť/ František Vavřina: V tôni

Prezentácia umeleckých diel nachádzajúcich sa v zbierkových fondoch kultúrnych inštitúcií môže mať viacero podôb a foriem. Diela sú predstavené v rámci dlhotrvajúcich výstav tzv. stále expozície alebo naopak prostredníctvom dočasných prípadne komorných výstav.

Priaznivcom Krajskej galérie v Prešove iste neunikol fakt, že o jednotlivých exponátoch (maľba, kresba, grafika, plastika) z jej zbierok sa môžu dozvedieť viac aj z dlhoročného cyklu Dielo mesiaca, ktoré galéria uverejňuje aj na svojej webovej stránke.

Tohtoročnou novinkou vo výstavnej koncepcii galérie, ktorá má upriamiť pozornosť verejnosti jednak na zbierky, ale i na odbornú činnosť interných reštaurátorov, konzervátorov a historikov umenia je projekt Prebudená minulosť. Pilotným dielom tohto projektu bola olejomaľba „V tôni“ od Františka Vavřinu.

František Vavřina: V tôni, 1910-20, olej, plátno, 95 x 94 cm, O 66

Olejomaľba s názvom „V tôni“, českého maliara Františka Vavřinu, je dodnes ojedinelým exemplárom nachádzajúcim sa v zbierkových fondoch slovenských galérií. Napriek tomu, že autorove výtvarné diela sa pomerne často objavujú v ponukách najmä českých aukčných domov, skupín či jednotlivcov, naďalej ostáva pre odbornú, a tým aj pre laickú, verejnosť anonymným umelcom, ktorého životné osudy zatiaľ zahaľuje pomyselný závoj tajomstva.

František Vavřina (1879 – 1935)

Kompaktnejšie údaje o autorovi, ktoré boli prvýkrát publikované v roku 1950 sú jediné, s ktorými sa v menších obmenách, stretneme pri dielach F. Vavřinu aj v súčasnosti na internete. Heslovité informácie sa pokúsime v nasledujúcich riadkoch rozšíriť o fakty, ktoré by mohli doplniť divákovi obraz o prostredí, z ktorého F. Vavřina pochádzal.

Narodil 29. 5. 1879 v malebnom mestečku Kyšperk, okres Ústí nad Orlicí (Pardubický kraj), ktorého zaujímavá história a 13 dochovaných pamätihodností hovoria o tunajšej prosperite, lokálnej podpore a dobrom geografickom situovaní mesta1. V roku 1950 došlo k zlúčeniu Kyšperka s okolitými 3 obcami a mestečko bolo premenované na Letohrad2. Leží pod Orlickými horami, na sútoku riek Tichá Orlice a Lukavický potok a je miestom narodenia či pôsobenia viacerých významných osobností ako: I. Umlauf, J. Umlauf, A. Mucha, P. Jilemnický, J. Korbel a i.

V tomto výtvarne podnetnom krajinárskom prostredí, možno aj vďaka vrodeným predispozíciám, sa pravdepodobne začali rysovať prvé sklony k maľbe a k témam, ktoré fascinovali F. Vavřinu celý život. Predpokladáme, že tu strávil iba prvých 5 rokov života, čo naznačuje fakt, že jeho mladší brat Karel3 sa narodil 3. 10. 1884 už v mestečku Třebechovice pod Orebem4 vzdialenom cca 40 km od Kyšperka. Obdobie jeho detstva a dospievania bolo zrejme späté s Třebechovicami, pre jeho výtvarné smerovanie asi aj inšpiratívne, keďže ako 22 ročný odchádza študovať do Prahy na Umelecko-priemyselnú školu a Akadémiu výtvarného umenia. V rokoch 1901 – 1908 sa stáva žiakom rakúskeho maliara Rudolfa Otta von Ottenfelda5, ktorý prijal miesto profesora krajinárskej školy po zosnulom J. Mařákovi v roku 1900. Po štyroch rokoch štúdia však František Akadémiu opúšťa, aby nasledujúce dva

roky, spoločne so svojím bratom Karlom, mohol podniknúť študijné cesty po Amerike (Chicago, Milwaukee). Po absolutóriu na Akadémii v Prahe prezentuje svoje diela verejnosti na Súbornej výstave v Prahe hneď v nasledujúcom roku.6

Naše najnovšie zistenia však potvrdzujú, že sa zúčastňoval prevažne spoločných výstav, ktoré usporadúvali viaceré výtvarné spolky a združenia pôsobiace v Česku začiatkom 20. storočia, napr. Jednota umělců výtvarných.7 Ešte v roku 1908, teda v roku ukončenia štúdií, sa jeho diela objavujú na Jubilejnej výstave Krasoumnej jednoty, kde medzi takmer troma stovkami českých i nemeckých výtvarníkov vystavuje tri olejomaľby: Dvor pražského getta, Dvor v hradnej uličke, Dvor v Klementínskej uličke (?). Výstava sa konala v pražskom Rudolfíne, v termíne jún – október a okrem plagátov k výstave bol vydaný aj sprievodný 146 stranový katalóg.8 Sám F. Vavřina pravdepodobne stálym, resp. riadnym členom obdobných výtvarných či umeleckých spolkov nikdy nebol.

Opäť len na základe skromných údajov a subjektívnych hypotéz si môžeme utvoriť obraz o ďalšom živote a maliarskej tvorbe Františka Vavřinu až do jeho predčasnej smrti 11. 9. 1935, ktorá ho zastihla na Slovensku, v Rajeckých Tepliciach. Jednou z nápovedí, ktorá prezrádza výtvarné záujmy, tematické okruhy jeho výtvarného prejavu, sú zdokumentované a publikované názvy autorových malieb ako: Zámecká aleje, Cesta do vsi, Staroměstské náměstí, Poříčí Sázavy, Z Pražského okolí, Z parku, Trajánuv chrám ve Phile, Theby, Luxor, Mraky, Vnitřek lesa…9 Podľa nich, i napriek absentujúcemu datovaniu diel, sa domnievame, že aj po ukončení štúdia inklinoval k slobodnému životu umelca objavujúceho krásy a zákutia českej metropoly, prírody, svojho rodiska v Orlických horách, ale i svetovo známych pamiatok a miest. Okrem toho viaceré indície nasvedčujú tomu, že sa popri voľnej maliarskej činnosti, venoval aj výchove nových výtvarných talentov10. Či ho do Rajeckých Teplíc prilákala liečba zhoršujúceho sa zdravotného stavu alebo cestovateľský záujem, je vecou ďalšieho vedeckého štúdia a bádania.

Akvizícia a odborné ošetrenie diela

Dielo získala KG v Prešove do svojich zbierok kúpou v roku 1956 z prešovského obchodu so starožitnosťami za hodnotu 200 Kčs. Katalogizácia diela sa realizovala v septembri roku 1958 a dielo bolo zaradené do zbierkového fondu pod inventárnym číslom O 66 a prírastkovým číslom ZF 7 700/79.

S odstupom rokov môžeme len polemizovať o dôvodoch a zámeroch, ktoré viedli k výberu a zakúpeniu tohto diela pre budúci zbierkový fond novovznikajúcej galérie. Isté však je, že ostalo mimo centra pozornosti kurátorov a kustódov až do roku 2020. Pri ostatnej revízii zbierkového fondu galérie (2023) a po konzultácii s interným reštaurátorom bolo dielo vybrané ako ideálny „adept“ na odborné ošetrenie.

Olejomaľba síce nevykazovala viditeľné znaky poškodenia farebnej vrstvy, zvlnenia plátna či napadnutia plesňou, ale vzhľadom na vek diela i jeho dlhodobé uloženie v depozitári bolo potrebné odbornou, neinvazívnou metódou preveriť kondíciu plátna (averz i reverz), fixáciu farebnej vrstvy, realizovať kontrolu dreveného rámu a prehodnotiť možnosti odstránenia nájdených nedostatkov. Po prvotnej vizuálnej obhliadke diela nasledovalo opatrné vybratie nosiča z dreveného rámu, aby sa mohli eliminovať prípadné poškodenia plátna a farebnej vrstvy v časti zasahujúcej pod rám. Sondážnym prieskumom, vykonaným na viacerých vytýčených miestach maľby a s pomocou organických a anorganických čistidiel,

sa podarilo špecifikovať zloženie zanesenia pôvodnej farebnej vrstvy, ktoré tvorili pôvodný lak, mikročastice prachu a čierna prášková látka (sadze). Už pri lokálnych sondách bolo možné sledovať markantný rozdiel medzi pôvodnou farebnosťou maľby a súčasným stavom diela, zhodnotiť kvalitu priľnavosti farebnej vrstvy k podložke, ako aj zreteľnejšie identifikovať spôsob nanášania jednotlivých farebných vrstiev. Spomenutým odborným postupom bolo realizované očistenie celej plochy maľby a súbežne bola kontrolovaná aj pôvodná vrstva maľby, jej stabilizácia. Dielo bolo v závere zabezpečené vrstvou voskovo-damarového laku.

Druhá etapa odborného ošetrenia diela sa preniesla aj na pôvodný drevený rám, ktorý bolo potrebné najprv očistiť od nánosov prachu, sekundárnych nečistôt a skontrolovať aj celistvosť štruktúry dreva (vylúčenie napadnutia drevokazným hmyzom). Na miestach, kde dôsledkom fyzickej manipulácie, nevhodného uskladnenia došlo k vzniku odrenín, škrabancov prípadne opadaniu pôvodnej polychrómie, bola použitá metóda tmelenia týchto nedostatkov, nanesenia farebnej retuše (prispôsobená koloritu pôvodného rámu) a prelakovania celej plochy rámu.

Opis diela „V tôni“

Krajinárske scenérie zachytávajúce pohľad do nepreniknuteľných interiérov lesa či prírodou špecificky vytvorených zákutí sa stávali čoraz častejšie vyhľadávaným motívom výtvarníkov oslobodzujúcich sa od klasickej ateliérovej maľby. Túžba preniesť na plátno krásu, rozmanitosť a premenlivosť reálnej, všadeprítomnej okolitej krajiny, zamerať pozornosť ľudí na jej jedinečnosť a pominuteľnosť, vyzdvihnúť jej pozitívny vplyv pre človeka, bola silne ovplyvnená aj literárnymi a filozofickými tendenciami objavujúcimi sa už od 19. storočia.

Olejomaľba V tôni, datovaná rokmi 1910-1920, je príkladom stretu viacerých výtvarných smerov, ktoré sa objavujú a kontinuálne vyvíjajú v českom , čiastočne i slovenskom, umeleckom prostredí na prelome 19. a 20. storočia. Nachádzame tu vplyv impresionizmu, fauvizmu, expresionizmu, ale aj romantizmu či symbolizmu, ktorých charakteristické znaky sú badateľné v námete, výtvarnom prejave i výraze.

Motív lesného interiéru nepredstavuje poetický prienik do nekonečnej perspektívy lesa, je skôr výsekom z celku, so zámerom upriamenia pozornosti na neočakávaný detail vytvorený ľudskou aktivitou. Oprostenie od sekundárnej ľudskej a animálnej štafáže, dodáva výjavu pocit tajomna, bázne, no zároveň podnecuje k prebudeniu prirodzenej ľudskej fantázie a predstavivosti. Cieľom záujmu autora, ktorý prenáša aj na samotného diváka, sú drevené vrátka-dvere pevne zasadené do zvlneného reliéfu krajiny, terénu v ktorom nánosy zeme prekrývajú skalné výčnelky a spleť nadzemných koreňov majestátnych stromov kopíruje ich mohutný a nepravidelný tvar. Zvolením centrálnej kompozície pre zachytenie motívu a situovaním dreveného výpustu, žľabu v diagonálnom smere priamo do stredu obrazu, autor nepriamo pobáda k rozvíjaniu deja a gradácii napätia, vedúcej oko pozorovateľa opätovne k záhadne prekrytému otvoru. Dojem impresie podčiarkuje široká paleta okrových, zelených a modrých tónov, striedajúcich sa v rôznej intenzite so svetlejšími odtieňmi okrovej alebo žltej v jednotlivých plánoch obrazu. Ich situovanie, ale i spôsob nanášania rýchlymi, širokými ťahmi štetca s využitím silnejších vrstiev olejovej farby, zvyšujú pocit priestoru, objemu, ale i jedinečnej atmosféry.

Vzhľadom k tomu, že dielo Františka Vavřinu je ojedinelým exemplárom v zbierke výtvarného umenia galérie, netrúfame si adekvátne zhodnotiť predmetné dielo z hľadiska jeho celoživotnej maliarskej tvorby ako i zaradenia v kontexte českého výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia.

Mgr. A. Derfiňáková


1. Najstaršia zmienka o tunajšom hrade je z roku 1308, o mestečku 1513. V 17. storočí za pôsobenia grófa H. J. Vitanovského sa mesto rozrástlo, bol prestavaný zámok a kostol sv. Václava v štýle talianskeho baroka s cennými štukami. O obľúbenosti grófa asi nemusíme pochybovať, keďže jeho zásluhou v mestečku vzniklo 6 cechov, bola zrušená robota a postavená nemocnica pre starých a chudobných. V 19. storočí vznikal postupne krajinársky park so vzácnymi drevinami pri zámku, spustila sa „priemyselná“ výroba zápaliek a železničná doprava zavedená od roku 1874 napomohla rozvoju drevárskeho a textilného priemyslu

2. názov mesta bez historického opodstatnenia

3. Karel Vavřina ( *3.10.1884 Třebechovice pod Orebem - + 1.11.1929 Praha) maliar a ilustrátor. Používal pseudonym Charlie. Kreslil reklamné návrhy, plagáty a venoval sa ex librisu. In: Dr.P. Toman: Nový slovník československých výtvarných umělců, Praha 1950, s. 642. Bol krajinár a člen výtvarného združenia Myslbek

4. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1358 za panovania kráľa Karol IV., ktorý ho povýšil na mesto. Nevysoký vrch nad mestom s názvom Oreb (skôr Vinice) dostal svoje meno podľa biblického „Choréb“ na veľkom zhromaždení zástupcov husitského hnutia v roku 1419. Popri Prahe a Tábore sa mesto stalo tretím najvýznamnejším sídlom husitov. Mesto sa nachádza v údolí rieky Orlice a obkolesujú ho rozľahlé pastviny, polia a borovicové lesy. Tie sa stávajú častým motívom výtvarných diel F. Vavřinu 5 Rudolf Otto von Ottenfeld (21.7.1856 Verona – 26.7.1913 Praha-Malá Strana), rakúsky maliar a pedagóg. Bol synom majora c.k. rakúskej armády Rudolfa Ottenfelda, ktorý padol roku 1866 v bitke pri Hradci Králové. Absolvoval reálnu školu, v ďalšom štúdiu pokračoval v rokoch 1874–1881 na viedenskej maliarskej akadémii u prof. Karla Wurzingera, K. L. Müllera a J. M. Trenkwalda. V roku 1881 opustil Ottenfeld viedenskú Akadémiu a podnikol študijne cesty do južnej Dalmácie. V roku 1882 sa presťahoval do Mníchova, kde zostal do roku 1893. Z Mníchova sa v roku 1893 vrátil do Viedne, kde zostal do roku 1900. Medzitým podnikol ďalšie študijne cesty do Dalmácie, Bosny a Hercegoviny, Carihradu, Malej Ázie a na Kaukaz. Zúčastnil sa srbsko-bulharské vojny v srbskom hlavnom tábore. V roku 1900 prišiel do Prahy, kde ostal až do svojej smrti. Ottenfeldove najobľúbenejšie motívy: vojenská tematika, bitky a útoky jazdy. Často tiež maľoval obrazy zo života Čiernohorcov a z Orientu. Za svoje dielo bol Ottenfeld viackrát vyznamenaný na výstavách v Prahe, vo Viedni, Antverpách a Berlíne štátnymi medailami. Roku 1897 získal Reichelovu umeleckú cenu. Bol spoluautorom diela „Rakúsko-Uhorská monarchie slovom i obrazom“ a ilustroval nedokončené dielo „Rakúska armáda“

6. Dr. Prokop Toman: Nový slovník československých výtvarných umělců, Tvar, Praha, 1950, s.641-642

7. https:// hrbitovy-adopce.cz

8. https://databazevystavubu.cas.cz

9. Dr. Prokop Toman: Nový slovník československých výtvarných umělců, Tvar, Praha, 1950, s.641

10. Slovenský biografický slovník II. zv., /E-J/, Matica Slovenská, Marin, 1987, s. 368, heslo: Jozef Holoubek. Zmienka o Františkovi Vavřinovi, ktorý viedol v rokoch 1907-1908 kurz (súkromnú školu?) figurálnej a krajinárskej maľby v Prahe

Zodpovednú osobu za ochranu osobných údajov tomuto prevádzkovateľovi vykonáva: CUBS PLUS s.r.o., Mudroňová 29, 04001 Košice
Návštevnosť:  
© 1956 - 2024 Všetky práva vyhradené pre Krajská galéria v Prešove
Created by Monsense.sk