študentstvo x absolventstvo FUTU
Tamara Almášiová & Mária Maxová – Nicholas Wintzler – Leonard Lelák
kurátor: Adam Macko
trvanie: 31. 10. 2024 - 5. 1. 2025
miesto: Krajská galéria v Prešove, Hlavná 51, 08001 Prešov / suterén
vernisáž: štvrtok 31. 10. 2024 o 17:00
Kolektívna výstava najmladšej generácie slovenských vizuálnych umelcov/kýň, ktorých spája už ukončené alebo stále prebiehajúce štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Obdobie po absolutóriu býva pre autorov/ky často mimoriadne náročné v snahe nájsť osobný modus operandi pre zabezpečenie podmienok na život a kontinuálnu tvorbu. Formát Checkpoint má ambíciu pomôcť práve k udržaniu viditeľnosti vybraných umelcov/kýň a byť tak platformou pre ich ďalší profesijný rozvoj. Zároveň je priestorom pre komunikáciu generačne zrozumiteľných foriem súčasnej vizuality novým publikám a diváctvam. Autori/ky sa pohybujú v širokom spektre médií, citeľne je ale prítomný príklon k objekt-orientovanej teórii, ktorá je práve pre danú generáciu charakteristická.
Tamara Almášiová & Mária Maxová okrem individuálneho programu kontinuálne pracujú ako autorská dvojica prepájajúca médiá maľby a objektu v priestorovom inštalačnom dialógu. Maxová programovo pracuje s figúrou v médiách maľby či kresby, kým Almášiová abstraktnou vizualitou plošných prác vytvára surreálne priestorové objekty, mäkké plastiky a inštalácie ako pseudo-prírodné enviromenty prevažne z textilného materiálu. Autorky spája intuitívny prístup k tvorbe a vzájomné zdieľanie spoločenskej optiky. Výber na výstavu predstavuje pre nich nie úplne typické diela. Spoločné horizontálne prostredie tvorené keramikou a pieskom je ironickým a kritickým komentárom k telesnosti. Tuše na papieri či mäkké závesné formáty sú viac lyrickou polohou, komunikujú aj túžbu, potrebu vzťahovania sa ale i konflikt s nedostatkom premýšľania o ľudských vzťahoch, sebaláske, či v témach vzťahu s prírodou. Ako inštalačný celok vstupujú do špecifického priestoru ako mäkká poetická sila.
Nicholas Wintzler vo svojej tvorbe rozvíja sériu Ašromatizmus, ktorá prelína postupy fotografického, digitálneho a generatívneho umenia. Výsledný print na fotografickom papieri ostáva ako finálny post-produkčný obraz manipulujúci realitu bežnej percepcie. Východiskové objekty sú odpozorovaním každodennosti, či už ide o autá alebo farmárske zvieratá. Fotogrametrický princíp autor posúva množením do silne poetizovaného tvaru s vizuálnymi stratégiami glitchu až gýča, čím konfrontuje generačnú estetiku sociálnych sietí. Wintzler nás núti opäť raz premýšľať o vzťahu formy a obsahu, dynamiky pravidelne tematizovanej príbehom umenia. Nezameniteľná estetika vstupuje do priestoru ako expresívny kontrapunkt, dynamizuje inštalačný dialóg s ostatnými autormi/*kami.
Leonard Lelák vychádza z dlhodobého výskumu organických foriem a ich priestorových manifestácií. Konvexné a konkávne geometrie indikujú vnútro a povrch, prázdno a výplň ako metafyzický problém. Autor reaguje na post-humanistické teórie špecifickým materializmom, ktorý kombinuje biomorfné tvary s užitým dizajnom. Vizuálne čítanie haptických povrchov vyvoláva zmes dojmov mäkkosti, pevnosti, krehkosti či drsnosti. Lelák poetizuje konštrukčné priemyselné materiály a naopak objektifikuje imaginatívnu abstraktnosť modernistických tróp umenia. Diela na výstave predstavujú najaktuálnejšiu tvorbu, ktorá rozvíja pre autora typický filozofický jazyk. V hmote nachádza efeméru či východiskové body bytia a poznania, charakteristické princípy pre košickú sochársku tradíciu od 70. rokov.
Záber tém a spôsob ich interpretácie preukazuje, napriek mladému biologickému veku, vyzretosť a sústredenosť umelcov/kýň. Organickosť, živočíšnosť, prírodnosť východiskových tém (spoločný variant viacerých motívov autorstva) tu kontrastne k aktuálnej teórii ekologického ohrozenia predstavuje mäkké stabilné prostredie, ktoré slúži ako javisko pre analýzu „smerom dovnútra“, intimít a vnútorných procesov. Sme v prostredí scitlivovania, návalov aj afektov, otázok bio-estetizácií a intimity, subjektivizácií v línii emocionálneho obratu Ch. Esche-ho. Znovu a opäť dospievajúci/e a hľadajúci/e, možno sme to už aj niekde videli, ale autori/ky si to prežívajú v spontaneite po svojom.
Adam Macko
