1943, maľba, olej na lepenke, značenie: vpravo dole Bendík, 56,5 x 70 cm
O106
výber, text: Mgr. art. Adam Macko, ArtD.
Jozef Bendík (*14.2.1903, Prešov – †23.3.1989, Prešov). Absolvoval odbornú drevársku školu, pod vedením učiteľa kreslenia a maliara Júliusa Töröka sa začal zaoberať vizuálnym umením. V Prahe ukončil ďalšie štúdiá na umelecko-priemyselnej škole a na Akadémii výtvarných umení (prof. Jan Benda), ktoré zavŕšil ročným pobytom v talianskom Ríme (prof. Carlo Calsagnodore) s fokusom na architektúru antických pamiatok. Vysokoškolské štúdiá zadefinovali jeho celoživotnú tematickú orientáciu – figuratívne kompozície špecifických spoločenských, sociálnych a politických vrstiev a motívy krajiny. Po návrate krátko pôsobil v Prahe a potom od roku 1939 v Prešove ako učiteľ kreslenia na gymnáziu, neskôr na Katedre výtvarnej výchovy na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorú spolu-zakladal a bol jej vedúcim pracovníkom v rokoch 1961 – 1973. Podieľal sa aj na iniciácii vzniku Krajskej (neskôr Šarišskej) galérie v Prešove a založenie Klubu prešovských výtvarníkov. Diela Jozefa Bendíka boli súčasťou celoštátnych výstav v zahraničí (Moskva, Varšava, Budapešť a i.) Je zastúpený v zbierkach Národní galerie (NG) v Prahe, Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave, mnohých ďalších zbierkotvorných inštitúciách a súkromných kolekciách doma i v zahraničí.
Vybrané dielo zo zbierky KGPO nesie charakteristické znaky Bendíkovej tvorby. Modernistické prvky maliarstva majú výraz expresivity i emocionality, ktoré autor udržiava v kompaktnom tvare s ohľadom na vybraný námet. Dielo ponúka prepojenie vyššie uvedených figuratívnych a krajinných motívov v sústredenej linearite dvoch horizontálnych plánov na celom formáte (stromy v pozadí, figúry v popredí), narúšaných vertikálnym gestom kríža na hranici druhej a tretej tretiny osi obrazu. Dokladá to precízne budovanie kompozície a práca s perspektívou. Náboženský akt je nepatetický, farebné voľby citlivo reflektujú pietnosť, metaforickosť až efemérnosť udalosti s cieľom psychologicky pôsobiť na vedomie a podvedomie recipienta. Napriek určitej skicovitosti autor predkladá intímny charakter anonymných postáv.
Výber diela podmienil časový rámec aj príprava kolektívnej výstavy Ora@Labora s tematikou sakrálnych a spirituálnych tém v súčasnom umení. Komparácia s modernistickou maľbou ponúka istú formu meditatívneho utíšenia, historicky spájaného práve s obdobím pamiatky zosnulých. Moderná filozofia, od Hegela po Burckhardta, za zamýšľala nad sekularizáciou eschatológie. Telos histórie je to, čo vytvára transcendentné a imanentné obrazy, či už druhý príchod Krista alebo jednoducho stávanie sa Homo deus. Biblická či abrahámovská imaginácia času ponúka mnohé hlboké úvahy o ľudskej existencii vo všeobecnosti, no zároveň stojí v ceste pochopeniu našej budúcnosti. Tá je možno práve v akceptácii (aj) nepatetického smútenia, aké nám v diele sprostredkoval práve Bendík.
