Juraj Daňo: V zime, 1977, olej, sololit, 40 x 49,5 cm, signované vpravo dole: J. Daňo, O 656, A 1977
„Dnes už môžeme bez nadsázky konštatovať, že umelecké, výstavné, organizačné a popularizačné aktivity v priebehu šesťdesiatich rokov jeho aktívnej tvorivej činnosti predstavujú významný prínos pre rozvoj umeleckého a kultúrneho diania regiónu, a najmä Prešova...“ (M. Hrebíčková, 2005). Tí, ktorí si ešte osobne pamätajú prešovského výtvarníka Juraja Daňa, môžu v úvode citácie spoznať aj výrazné črty charakteru a osobitej povahy autora, ktoré sa naplno prejavili v jeho výtvarnej tvorbe a v konečnom dôsledku ju tak robia jedinečnou a špecifickou.
Juraj Daňo (*9.1.1920 Okružná pri Prešove - +10.2.2007 Prešov). Patril k staršej generácii umelcov, ktorých cestu za vysnívaným cieľom – získanie akademického výtvarného vzdelania – nebolo možné zrealizovať. Nedal sa odradiť nepriazňou osudu a svoje umelecké ambície si napĺňal postupne v rokoch 1946-1959 štúdiom v Sekcii umeleckých pracovníkov pri OOR v Prešove pod vedením krajinára Ernesta Rákošiho, grafika Ľudovíta Felda v Košiciach, ale i u maliarov Jozefa Bendíka, Mikuláša Jordána a J. Weniga. Cieľavedomosť, húževnatosť i energia, s ktorými sa opätovne púšťal do výtvarných výziev a konfrontácií, mu od roku 1952 umožnili vstúpiť do priestoru verejných prezentácií organizovaných výtvarnými spolkami a ZSVU. Diapazón jeho záujmov a aktivít bol široký. Okrem výtvarnej tvorby (maľba, kresba, grafika, asambláž) a s tým súvisiacej výstavnej činnosti, sa zameral aj na publicistiku, výchovu a vzdelávanie. Významne sa podieľal na zriadení predajne Diela a Krajskej galérie v Prešove (neskôr Galéria výtvarného umenia, Šarišská galéria), kde istý čas pôsobil ako odborný pracovník.
Olejomaľba „V zime“ z roku 1977 reprezentuje umelcovo obdobie, v ktorom sa opätovne a programovo intenzívnejšie vracia k svojej najväčšej vášni, inšpirácii a láske, ku krajine. Krajina je ústredným motívom jeho celoživotnej výtvarnej tvorby, no na jej stvárnenie počas desaťročí využíva aktuálne podnety, ktoré ho vedú k zmenám v maliarskom rukopise, využívaní nových maliarskych techník a materiálov, ako i námetov. Bytostne ho však najviac oslovuje plenér, pohľad na meniacu sa krásu, členitosť a farebnosť voľnej prírody, ale i vidiecke usadlosti, zákutia a drevenice, ako odkazy na minulosť, ktoré sa pomaly vytrácajú. Dielu „V zime“ dominuje pohľad na klasickú zrubovú drevenicu s hospodárskym dvorom, typickú ľudovú architektúru z oblasti Zamaguria. Chalupa v zajatí bielej masy, dreveného plota a okolitých lesov v pozadí, pôsobí dosť izolovane a ticho, napriek tomu, že nestojí na samote, ale susedí s vedľajšou zástavbou. Kompozične situuje polohu stromu do zlatého rezu, aby preniesol pohľad diváka na veľkú bielu plochu sedlovej strechy, ktorá pôsobí oproti okoliu maliarsky najpokojnejšie. Dynamický, razantný až expresívny rukopis, využíva pri zachytení terénu v prvom a pozadia v treťom pláne. Pastóznym nanášaním celej škály modrej a odtieňov hnedej a okrovej farby modeluje tvary jednotlivých budov, prístavieb a oplotení, zvýrazňuje zvlnenie terénu pred obydlím i za ním. Vyhýba sa zachyteniu ľudských postáv i konkrétnych detailov, ktoré zanecháva iba v náznakoch, rýchlymi a krátkymi ťahmi štetca (okná, siluety vrstvenia driev na drevenici, oplotenia), aby nechal vyniknúť samotný dojem z prežívania videnej reality.
„Vytvoril som i niekoľko figurálnych kompozícií, lenže mojou veľkou láskou ostáva krajina. Je to podmienené mojím štúdiom i ďalšími okolnosťami, napr. i tým, že v počiatkoch svojho snaženia nemal som ateliér a maľovanie v plenéri mi najviac vyhovovalo. Hlavný dôvod ale spočíva v skutočnosti, že svoju mladosť som prežil na dedine uprostred prekrásnej prírody. Priťahoval ma vidiek so starou ľudovou architektúrou, zaujala ma krajina, ktorá po oslobodení bola svedkom veľkých premien – od úzkych poličiek k širokým družstevným lánom. Sugestívne na mňa pôsobili rastúce fabrické motívy – nové symboly môjho rodného kraja. Maľoval som starý i nový svet, od tatier až po Duklu...“(J. Daňo, 1975)
Voľbou diela „V zime“ pre cyklus Dielo mesiaca Január 2025 si pripomíname nedožité 105. výročie narodenia Juraja Daňa, ktorý sa do dejín výtvarného umenia východného Slovenska 2. pol. 20. storočia navždy zapísal aj vďaka svojmu talentu a nezlomnej vytrvalosti.
„Prečo by som mal rozumieť práve obrazom. Myslím, že ich stačí vnímať – nechať pôsobiť na seba. Umenie predsa nie je záležitosťou rozumu, ale citu. Moje diela vznikanú vo mne. Je to moja sebarealizácia.“
Juraj Daňo, 1968
Text: Mgr. A. Derfiňáková
