2001, akvarel, hodvábny papier, vpravo dole: E. Vološčuková 2001 + autorská pečať, 82,0 x 66,0 cm, K 991
*1951, Stropkov
„Dnešné umenie nie je „umením oka, ale umením mysle.“
(Vološčuková, 2021)
Prešovská maliarka, rodáčka zo Stropkova, absolvovala štúdium na Katedre výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, kde následne takmer 30 rokov pôsobila ako odborná asistentka. Dlhodobo výtvarne pôsobí v Prešove, je multimediálnou vizuálnou umelkyňou, venuje sa maľbe, grafike, fotografii, kombinovanej technike a intermediálnej tvorbe.
Autorka zrealizovala množstvo umeleckých a kurátorských projektov, napr. v roku 2021 prezentovala v Krajskej galérii v Prešove výstavu Laboratórium v kurátorskej koncepcii PhDr. Mira Procházku, kde reflektovala jej osobnú dilemu vo vzťahu k výtvarnému umeniu a prírodným vedám. Zúčastnila sa viacerých plenérov a výstav doma aj v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení. Okrem vystaveného diela zo zbierkového fondu KGPO je jej tvorba početne zastúpená v zbierkach domácich a zahraničných galérií (napr. Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, Východoslovenská galéria v Košiciach, Mestská galéria v Mukačeve a i.).
Z formálneho hľadiska sa Vološčukovej tvorba posúva od dvojdimenzionálnej produkcie tradičnejších techník k dielam kombinovanej techniky a intermediálnej produkcii, čo má za následok aj obsahový a tematický posun. Jej výtvarná tvorba ja tematicky rôznorodá, odráža široké spektrum podnetov postmoderny a je charakteristická harmonickým spájaním citu a intuície s často až vedeckým postojom. Okrem skúmania prírody a okolia autorka reflektuje aj dianie v súčasnom globálnom svete a jeho dôsledky (napr. nedávna pandémia koronavírusu alebo vojnový konflikt na Ukrajine). Taktiež skúma svoj osobný vzťah k umeniu a prírodným vedám, interakciu vedy, umenia a prírody, rôzne celospoločenské problémy, problematiku biodiverzity a genetiky, a i. Jej tvorbe do značnej miery dominuje procesualita, naznačujúca plynutie času a premenu hmoty.
Autorkin osobný záujem o prírodu v jej rôznych štruktúrach nachádzame v jej staršom diele s názvom Ako sa prichádza o sny prezentovanom v cykle Dielo mesiaca. Vertikálnu kompozíciu organických foriem vyžarujúcich vitalitu prírodných síl znásobených zemitými farbami dotvárajú rovné línie plôch levitujúcich ako magické predmety popierajúce gravitáciu. Napriek formálnemu kontrastu tvarov, z kompozície vyžaruje istá dávka harmónie a symbiózy, dynamiky a zároveň pokoja. Vzhľadom k posunu autorkinej tvorby od naratívnej povahy k symbolu a výraznej metafore, maľbu s názvom Ako sa prichádza o sny vyberáme ako apel k reflexii nad súčasnou spoločenskou situáciou. Dielo zároveň pozýva k úvahe nad relačným vzťahom medzi prírodou a človekom a funguje tak ako dovetok k výstave Nature at work.
Výber + text: Martina Mrázová, M.A.
Koncepcia: Mgr. Astrída Derfiňáková
