Termín: 19.9. - 1.12.2013
Sprístupnenie: 19.9.2013
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
Výstavný priestor: Veľká výstavná sieň /Poschodie, Hlavná 51
Výber z klenotov moderného umenia zo zbierok Krajskej galérie dokladá vysokú úroveň výtvarnej kultúry na východnom Slovensku v prvých desaťročiach 20. storočia. Vystavené diela znesú i náročné hodnotiace kritériá.
Krajská galéria je povestná rozsahom i kvalitou významnou zbierkou tzv. košického modernizmu, významného fenoménu stredoeurópskeho umenia. Nezvyčajná akumulácia talentov a liberálna atmosféra zvlášť v 20-tych rokoch viedli v Košiciach k produkcii hodnotného avantgardného umenia porovnateľného s úsilím predstaviteľov Parížskej školy či weimarského Bauhausu. Prešovská zbierka uchováva diela zakladateľskej generácie košického modernizmu (Kővári, Čordák, Halász-Hradil), predstaviteľov vrcholného, medzivojnového obdobia (Jasusch, Krón, Sokol) i reprezentantov neskorej fázy (Jakoby, Collinásy, Eckerdt). Predovšetkým umenie raných autorov je zastúpené vrcholnými dielami.
Elemír Halász-Hradil (1873-1948), maliar moravského pôvodu, dosiahol vo svojom obraze Rybárske bárky harmonickú rovnováhu medzi objektívnou realitou a jej subjektívnou interpretáciou prostredníctvom postimpresionistickej techniky veľkých farebných škvŕn. Rukopisné podanie nesie ešte črty secesného ornamentalizmu, ktorý realitu pretvára na zdroj intenzívnej lyrickej krásy.
Koncom 19. storočia si Ľudovít Čordák (1864-1937) osvojil na pražskej Akadémii princípy realistickej krajinomaľby neskororomantického strihu, v duchu ktorej maľoval najmä lesné interiéry. Po roku 1900 sa čoraz viac začal približovať modernému prejavu, kombinujúc prostriedky luminizmu a viedenského „náladového impresionizmu“. Krajina-vízia Svetlá a tiene znekľudňuje diváka iracionálnou svetelnosťou. Meditatívny charakter so symbolickým presahom (zlietávajúci sa vtáci) zbližuje toto Čordákovo dielo s tvorbou Ladislava Medňanského.
Obraz Na prechádzke Konštantína Kőváriho (1882-1916), pôvodným menom Kačmarik, patrí k jeho umelecky najpokročilejším dielam. Ak v iných obrazoch nadväzuje na plenérový luminizmus a kompozíciu skladá zo svetelných škvŕn modifikujúcich farbu, v prešovskom obraze už nie je výtvarnou témou svetlo, ale skôr fauvisticky agresívna konfrontácia sýtych základných a komplementárnych farieb – fialovej a žltej, zelenej a červenej.
Anton Jasusch (1882-1965) vytvoril v 1. polovici 20-tych rokov veľkolepé, humanisticky postulované dielo ovplyvnené traumatickými zážitkami z 1. svetovej vojny. Zlyhanie kultivovanej európskej civilizácie viedlo autora k tlmočeniu nových filozofických východísk a k využitiu takých výtvarných prostriedkov, ktoré svojou expresivitou pôsobili podvratne v podmienkach systému zodpovednému za barbarské vojnové besnenie. Začiatkom 30-tych rokov Jasusch upustil od ťaživých metafyzických vízií, avšak pokračoval v maľovaní podobenstiev o svete, ktorý sa vymkol zdravému rozumu.
Eugen Krón (1882 – 1974), grafik, kresliar, pedagóg a filozof. Viedol kresliarsku a grafickú školu v Košiciach. Jeho grafická tvorba s angažovaným socialistickým prístupom, vyjadruje túžbu po zrode novej, bezkonfliktnej spoločnosti. Litografický cyklus „Život a Človek“ (1922) výrazne podčiarkuje dominanciu muža v spoločenskom aspekte jestvovania. V ďalších cykloch, výlučne mužských aktoch „Tvorivý duch“ (1925) „Muž slnka“ (1927) uplatňuje futuristické prvky novej industriálnej spoločnosti.
Juraj Collinásy (1907-1963) je predstaviteľom tretej generácie košickej moderny. Obohatil ju o novú motiviku i maliarsku techniku. Sústredil sa na zobrazovanie meštianskej domácnosti, ktorej obyvatelia sa venujú pokojným činnostiam, čím sa javí ako pokračovateľ francúzskeho intimizmu. Collinásyho hedonizmus má i odvrátenú, temnejšiu stránku. Početné kompozície klaunov a klauniád maliar zrejme vedome preniesol i do niektorých svojich štylizovaných autoportétov reflektujúcich tragikomickosť umelca a jeho snaženia.
Július Jakoby (1903-1985), potomok zmiešanej slovensko-maďarskej rodiny v roku 1934 poznamenal: „Nie peknou maľbou stáva sa obraz obrazom, ale zážitkom, z ktorého vytryskne. Technikárčiť vedia mnohí, ale prežívať len máloktorí.“ Jakoby teda podrobuje námet subjektívnej transformácii, opierajúc sa výlučne o autentický zážitok. Zásadný význam má v jeho diele aspekt sociálno-psychologický, ktorý však nevyrastá z požiadaviek univerzálneho humanizmu ako u sociálne radikálnejšieho Konštantína Bauera (1893-1928), ale má rýdzo osobné (až intímne) východisko a význam.
Mgr.Jozef Ridilla
Zodpovednú osobu za ochranu osobných údajov tomuto prevádzkovateľovi vykonáva: CUBS PLUS s.r.o., Mudroňová 29, 04001 Košice
