Termín výstavy: 6.2 - 20.4.2014 - pre veľký záujem verejnosti sa termín výstavy predlžuje do 20.5.2014
Sprístupnenie výstavy: 6.2.2014
Výstavný priestor: Poschodie / Hlavná 51
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
S prehliadkou slovenského moderného umenia sa divák stretáva spravidla iba v stálych expozíciách galérií. Nie všetky však môžu ponúknuť skutočne reprezentatívny prierez na spôsob bratislavskej Galérie Nedbalka. O to významnejšou udalosťou je výstava Kľukatými cestami, ktorú Krajská galéria zrealizovala formou zápožičiek z fondov niektorých súkromných zberateľov z východného Slovenska. Niektoré diela sa do ich majetku dostali vskutku „kľukatými cestami“, napr. nákupom diel slovenskej proveniencie v cudzine.
Prešovská výstava je neveľká (72 diel od 51 autorov), no kvalitou diel významná prezentácia zvučných mien slovenskej moderny. Kurátorským zámerom bola snaha načrtnúť vývoj moderného umenia Slovenska v čo najširšom geografickom zábere.
Prechod k moderne demonštrujú diela Dominika Skuteckého, Ladislava Medňanského a Feliciána Mócika v duchu symbolizmu alebo pozdného, predimpresionistického realizmu. Maliarstvo ranej moderny s jej luministickým plenéristickým poňatím zastupujú Teodor Zemplényi a Ľudovít Čordák, pričom obrazy Teodora Moussona a Gejzu Kieselbacha dokazujú pretrvávanie tohto výtvarného názoru hlboko do 20. storočia. Konzervatívnejšiu líniu krajinomaľby predstavujú dve diela Ferdinanda Katonu.
Nasledujúcu etapu vývoja sleduje divák na dielach zakladateľskej generácie (Gustáv Mallý, Janko Alexy, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda), Generácie 1909 (Ján Želibský, Bedrich Hoffstädter, Peter Matejka, Ladislav Čemický, Ester Šimerová), Generácie 1919 (Vincent Hložník, Viliam Chmel, Dezider Milly, Ernest Zmeták), Galandovcov (Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Vladimír Kompánek). K benkovskému „mýtu rodnej zeme“ sa viažu práce Jana Hálu či Aurela Kajlicha. Spomedzi významných solitérnych osobností spomeňme aspoň Imra Weinera-Kráľa a Františka Reichentála.
Na výstave nechýba stredoslovenský okruh (Kremničan Gejza Angyal, Banskoštiavničania Edmund Gwerk a Jozef Kollár), okruh košický (Konštantín Kővári-Kačmarik, Anton Jasusch, František Foltýn, Konštantín Bauer, Koloman Sokol, Július Jakoby, Juraj Collinásy), ako aj okruh maďarských umelcov z južného Slovenska (Bertalan Pór, Štefan Prohászka-Tallós, Július Szabó).
Ku skutočným klenotom možno zaradiť Zemplényiho oslavu života Leto pri jazere z roku 1914, Millyho temnú víziu V ateliéri z roku 1947 (pravdepodobne s literárnymi filiáciami), kuboexpresionistickú Vedutu z prelomu 20. a 30. rokov od doposiaľ nedoceneného a málo zbieraného hlohovského rodáka Armina Sch?nbergera, veľkú kompozíciu účastníka bratislavských Konfrontácií Mariána Čunderlíka z konca 50. rokov, zaraditeľnú do jeho cyklu Archaických figúr, prekrásny Skuteckého pastelový portrét z jeho benátskeho obdobia či obrovské plátno Hrabačky Márie Medveckej, na ktorom sa socialistický realizmus mimoriadne šťastne snúbi s tým, čo je všeobecne ľudské.
Krajská galéria vyjadruje poďakovanie prešovskej firme KB Frutos, vďaka ktorej bolo možné túto výstavu realizovať.
Jozef Ridilla
kurátor výstavy
