Miesto: Krajská galéria v Prešove, Malá výstavná sieň, Hlavná 53
Trvanie: 10.3. 2016 – 24.4. 2016
Vernisáž: 10.3. 2016 o 16.00 hod.
Kurátor: Zbigniew Wolanin, Muzeum Okr?gowe w Nowym Sączu
Ivanska pozvanka_Za stenou sveta
Władysława Iwańska (1927-2005) patrí k najvýznamnejším predstaviteľom poľského naivného umenia. Narodila sa a celý život prežila v Novom Sonči. Od detských liet bolo maľovanie jej najmilšou činnosťou. V roku 2010 reprezentovala Poľsko na medzinárodnom trienále insitného umenia v SNG v Bratislave.
Žila v skromnom domčeku neustále ohrozovaného povodňami z Dunajca. Zážitky plné strachu z prírodného živlu spracovala i vo svojej tvorbe v neobvyklých kompozíciách s mystickou príchuťou. Zvykla maľovať v cykloch, čo jej umožnilo uchopiť tému rôznymi spôsobmi (Púštny vietor, Živé vlny, Živé chmáry, Sirota zemegule, Zemský raj, Smrtka, Traja králi a i.). Každá séria je akýmsi ilustrovaným príbehom, obrazy sú usporiadané v určitom poradí.
Maľovala akvarelom, temperou alebo pastelom na papier. Najradšej pracovala pri hudbe. Veľkou inšpiráciou bola pre ňu príroda, najmä zmeny jej farebnosti v priebehu roka. Napr. 130 obrazov venovala zobrazeniu jesene. Početné sú tiež zimné motívy s architektúrou pokrytou snehovými čiapočkami.
Spoločnou črtou väčšiny jej obrazov je nostalgia, melanchólia, i smútok a clivota, pocity blízke všetkým ľuďom, preto tak intenzívne oslovuje divákov čaro týchto obrazov. Pokiaľ ide o hodnoty čisto výtvarné, najväčším maliarkiným tromfom je majstrovská práca s farbou. Ktosi ju nazval "Maliarkou najkrajších snov". Jej maliarsky svet je skutočne akýmsi azylom, realitou lepšou než tá, v ktorej jej bolo súdené žiť.
Iwańska sa naučila nedôverovať ľuďom, stala sa z nej pustovníčka. „Veľmi by som chcela stráviť nejaký čas na samote, na peknom mieste, ďaleko od ľudí....“ tak okomentovala svoje pocity pri maľovaní Púštneho vetru. „Som sirota zemegule, za stenou sveta. Ľudia sa pre mňa stali kamennými sochami, ktorými sú ozdobené mestá a mestečká. A živými zostali iba stromy, kvety, obloha.“
podľa textov Zbigniewa Wolanina spracoval Jozef Ridilla
