Výstava usporiadaná v spolupráci: Krajská galéria v Prešove, Združenie historikov moderného výtvarného umenia a Prešovský samosprávny kraj.
Miesto konania: Krajská galéria v Prešove, Veľká výstavná sieň, Hlavná 51
Trvanie výstavy: od 7.11.2é19 do 19. 1. 2020
Vernisáž: 7.11.2019 o 16.00 hod.
Kurátor: PhDr. Miro Procházka
(Orest Dubay 15. august 1919 Veľká Poľana, okres Snina - 2. október 2005 Bratislava)
Rodák z dnes zaniknutej obce, ktorá musela ustúpiť výstavbe Stariny — najväčšej vodnej nádrže na pitnú vodu na Slovensku a zároveň najväčšiemu zdroju pitnej vody v strednej Európe, je spolu s Vincentom Hložníkom náš najvýznamnejší grafik povojnového obdobia a právom ho rátame medzi priekopníkov moderného slovenského grafického prejavu.
Výstava zo zbierok Krajskej galérie približuje hlavne jeho námetovosť zameranú na básnivosť bežného dňa s bodliakmi rašiacimi pod žeriavmi pri výstavbe sídlisk, kŕdľami vtáčat usalašenými na drôtoch elektrického vedenia, či konármi stromov, medzi ktorými sa v diaľke mihoce prelietavajúce lietadlo a ľuďmi, náhliacimi sa do práce, nevšímavými voči začínajúcej sa jari (letu, jeseni aj zime).
Do výtvarného života vstupoval v 40. rokoch 20. storočia ako absolvent Oddelenia kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u profesorov Jána Mudrocha, Martina Benku a Maximiliána Schurmanna. V rokoch 1943-1949 pôsobil ako slobodný umelec, v rokoch 1946-1947 bol asistentom Kolomana Sokola na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 pedagógom, od roku 1967 profesorom a v rokoch 1968-1971 rektorom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Študenti ho volali tatko.
Prácami je hojne zastúpený v slovenských a českých galériách či múzeách, a tiež v súkromných zbierkach doma a v zahraničí: Francúzsko, Nemecko, Taliansko, USA, Kanada, Rusko... Diela ako súčasť architektúry sú osadené na Bratislavskom hrade, v Spišskej Novej Vsi, v Poprade, Prešove. Ilustroval knihy slovenských prozaikov a viaceré antológie slovenskej poézie.
Stal sa sa víťazom mnohých domácich i zahraničných výtvarných, grafických a maliarskych súťaží. V roku 1964 ho vymenovali za čestného člena L'Accademia delle arti del disegno vo Florencii, v roku 1972 za čestného člena Accademia internazionale Tomasso Campanella v Ríme, kde získal diplom so zlatou medailou. V roku 1977 mu udelili čestný titul národný umelec. Bol činný v Spolku umelcov a priateľov grafiky, v Skupine výtvarníkov 29. augusta, v Sdružení českých umělců a grafiků HOLLAR, alebo v Klube grafikov.
Dubay — podobne ako Hložník — vždy rád pracoval v grafických cykloch, dovoľujúcich rozvedenie myšlienky. Takisto sa venoval s obľubou drevorezu, dominantnej technike modernej slovenskej grafiky. Napriek tomu, že vytvoril mocno protivojnový cyklus „Tokajík“ (1949, 10 listov, 4 dodatočne) je grafikom pokoja, idyly a duševnej pohody, prírody aj v jej najjednoduchších úkazoch a uctievačom slnka sťa symbolu života. Výraz svojich listov, hlavne linorytov a drevorezov, budoval na dôslednom uplatnení kontrastu čiernej a bielej ako plochy, tak línie. Na rozdiel od iných pracuje skôr drobným precíznym rezom, ktorý umožňuje detailné spracovanie drevenej doštičky. Protipólom k Dubayovej tematike pritakávajúcej životu je rad listov s námetmi zo Slovenského národného povstania, desivého prízraku vojny a listy angažovaného obsahu, bojujúce za mier. Napokon bol aj novátorom grafických techník, používajúcim na rytie nielen klasické materiály, ale aj PVC a igelit. Naša výstava zo zbierok Krajskej galérie taktiež približuje ako svojimi tlačami v 60. rokoch kliesnil cestu op-artu a pop-artu na Slovensku.
PhDr. Miro Procházka
kurátor výstavy
